Už počas sezóny sme cítili, že môžeme ísť vysoko, keďže súperov sme aj v oklieštenej zostave viac menej jednoznačne porážali. V plnej zostave to boli spravidla debakle... Nevedeli sme však túto kvalitu porovnať so zvyškom republiky, ale koniec koncov to nie je podstatné. MSR sú MSR a každý zápas je iný.

V piatok a sobotu ráno sme skupinou prešli ako nôž maslom. Žilina padla v pomere 19:2, Nemšová 22:7 a Galaktikos BA v pomere 15:1. Síce absolútne jednoznačné výsledky, ale na borcoch súperov si cením, že v rámci svojich možností šľapali do poslednej sekundy, nevypustili nič. Za to im patrí obrovský rešpekt. Skupinu sme tak vyhrali jednoznačne s impozantným skóre 56:10 a ako osemfinálového súpera nám turnajový pavúk prisúdil Trenčianske Teplice. Chlapci boli hladní po víťazstve a súperovi nedali ani len náznak šance na úspech. Konečný stav 21:2 hovorí za všetko.

Vo večernom štvrťfinále nás čakalo staré známe Florko KE, s ktorým sa pravidelne konfrontujeme v regióne. To, čo som pred zápasom videl v očiach chlapcov bolo neuveriteľné. Neskutočné sebavedomie a odhodlanie zároveň. Za 6 min. bolo 8:0 a po zápase. Veľký rešpekt trénerovi súpera, že v sebe našiel obrovský kus pokory a po vzájomnej dohode sme nechali naše elitné lajny odpočívať a priestor dostali menej vyťažovaní hráči. Ešte raz vzdávam veľký rešpekt. Toto nedokáže každý. Teší ma, že druhú polovicu zápasu tak odohrala naša 3. a 4. lajna a nielen, že sa na ihrisku nestratili, svojim oddychujúcim kolegom ukázali, že o chvíľu im budú vyrovnanými sparingpartnermi na každom tréningu. Strelili ďalších 6 gólov a zápas dotiahli do úspešného konca v pomere 14:2.

V nedeľu nás tak čakali posledné 2 zápasy o všetko.

Aj keď to tak možno na prvý pohľad nevyzerá, semifinále s Martinom bolo náročné a súper najmä prvú tretinu celkom slušne hrýzol. Napriek tomu sme ju vyhrali 4:0 a v ďalšom priebehu sme tento náskoch navyšovali až do konečného rezultátu 16:5.

Po záverečnom hvizde som videl mnoho mokrých oči na tribúne. Chlapci vedeli, že budú mať medailu a že ak chcú zlato, musia si ho urvať od domáceho AS. Minulý rok sme sa stretli taktiež, avšak iba v zápase o tretie miesto, kde chlapci vybojovali bronz po výsledku 14:3. Teraz to bolo sladšie vďaka istote medaily.

Už na začiatku turnaja som obehol všetkých súperov a ihriská a z predvedeného som usúdil, že ak budeme požehnaní a prenikneme do finále, bude nás tam čakať zrejme AS.

Rýchlostne, fyzicky a individuálne sme na tom boli lepšie, potrebovali sme však eliminovať ich silné stránky. Chlapcom som tak dal jasné pokyny. Bolo teda jasné, čo a ako chceme hrať a chlapci sa už nevedeli dočkať. Za tie roky som ešte nevidel tak odhodlané mužstvo.

Veľmi sme si užili úvodný ceremoniál s nástupom a hymnou. Krásne radostné tváre na ihrisku aj na tribúne. Pre toto to všetci robíme.

Prvá tretina bola absolútne v našej réžii a chlapci šli podľa plánu. Vyhrávali sme 5:0 a domáci mali len sporadické šance. Do druhej tretiny sme sa rozhodli pokračovať v nastolenom trende, čo sa nám však darilo s väčšími problémami a starosťami, pretože domáci sa pomaly otriasali z úvodného KO a začali sa prebúdzať. Napriek tomu sme druhú tretinu vyhrali v pomere 3:2. S náskokom 6 gólov sme si do tretej tretiny povedali, že mierne zvoľníme z našej riskantnej útočnej hry, domácich pustíme len do zabezpečených priestorov a v pokoji dohráme zápas.

Škrt cez rozpočet nám však urobilo hneď prvých 20 sekúnd tretej tretiny, keď domáci strelili dva rýchle góly. Vzali sme si time out a upokojili chlapcov, dodali im sebavedomie a istou s tým, že pokračujeme v kontrolovanej hre a 1 či 2 im ešte určite dáme. Domáci hrali naďalej skvele a postupne viac a viac zvyšovali obrátky. Pomaličky sa doťahovali a hrýzli do poslednej sekundy. O to viac som vďačný, že nakoniec sme to ukontrolovali a domov nesieme zlato po víťazstve 9:7.

Momentálne cítim obrovskú vďaku a zadosťučinenie. To, čo tí chlapci dokázali, si budú niesť so sebou celý život a nikto im to nikdy nevezme. SME MAJSTRI! Turnaj sme vyhrali bez jediného zaváhania v siedmych zápasoch s impozantným skóre 116:26. Z môjho pohľadu sme mali v kádri najlepšieho strelca a zároveň najužitočnejšieho hráča turnaja, najlepšieho obrancu a najmä takmer dokonalého brankára. Ešte viac mám radosť z toho, že všetkých 13 chlapcov predviedlo skvelé výkony a v mojich očiach ukázal Prešov najkrajší florbal.

Tí chlapci sú neuveriteľní. Sú ako moje ďalšie deti a som na nich nesmierne hrdý. Za to, čo dokázali nielen pre seba, ale aj pre náš klub v podmienkach, v ktorých pracujeme, im patrí obrovská vďaka a absolutórium.

Finálový súboj bol v pozadí súbojom Dávida s Goliášom. Tréningovými podmienkami a zázemím sa s domácim AS nemôžeme rovnať. Oni majú obrovskú krásnu halu, my máme síce útulnú, ale malú telocvičňu na našej alma mater na Mikuláši. Oni počas tréningu spravia 3 ihriská, na ktorých súbežne trénujú rôzne individuálne zručnosti, my trénujeme bez mantinelov, tie vidíme len na zápasoch. Oni majú skvelé zázemie v srdci asociácie AS, my sme roztrúsení v X halách po celom Prešove. Aj vďaka geografickej polohe odohrajú v priebehu sezóny mnoho zápasov s našimi českými bratmi, my o tom môžeme len snívať.

A tak ďalej, a tak ďalej.

Vôbec to nemyslím v zlom, naopak, milujem ASko a veľmi im fandím. Prežili sme v Trenčíne 6 rokov života a môj syn tam už ako dvojročný brázdil zelený gerfloor počas prestávok mužov. Ak by sme sa nevrátili domov, dnes by bol taktiež červený, no nie mikuláš, ale mravec. Aj preto im veľmi fandím a teším sa z ich úspechov na každom poli. To, čo dokázali túto sezónu, je impozantné, inšpiratívne a pre mňa osobne aj inšpirujúce. Pre mňa sú obrovským vzorom do ďalšej práce. Cestou progresu nie je závisť, ale neustála práca s tou správnou motiváciou. Za toto im veľmi pekne ďakujem. Naša prípravka bola pred 3 rokmi pred mojim príchodom v zdecimovanom stave a bez pravidelných účastí na MSR. Od každého sme dostávali po 20 kúskov a chodili s plačom domov. Veľká škola aj pre mňa. Dnes plačem znova, ale od radosti, pretože sme prešli dlhú, bolestivú a namáhavú cestu a dnes si môžeme hrdo povedať, že sme MAJSTRI.

Veľká vďaka patrí celému klubu a jeho predstaviteľom, že nás zastrešujú, ako sa len dá. Väčšia patrí rodičom, ktorí neúnavne podporujú náš klub a dávajú nám krídla. Táto medaila je z veľkej miery ich zásluhou. Len rodič dokáže pochopiť, koľko obety, času a financií museli až do dnešného dňa investovať do svojich detí a aké je ťažké zmanažovať viacčlennú rodinu tak, aby všetko šlo ako má a všetci jej členovia boli spokojní na každom poli. Vzdávam im hold a skladám pomyselný klobúk. No a tá najväčšia vďaka patrí mojim chlapcom. Mali vytvorené tie najlepšie podmienky, aké bolo možné vytvoriť. Ale vyhrali preto, lebo chceli. Lebo majú v srdci lásku k florbalu, lebo sa majú navzájom radi a s našou podporou držia ako jedna veľká rodina. Aj z týchto emócií a vzťahov budú čerpať vo svojich ďalších životoch. A to je niekedy viac, ako medaila na krku.

foto: AS Trenčín

Na záver chcem ešte poďakovať našim regionálnym súperom: Florku, ATU, Sabinovu, Lipanom, Trebišovu, FBA (dúfam, že som na nikoho nezabudol, ak áno, mrzí ma to). Ďakujem Vám, že ste na náš celý rok tlačili, že ste sa s nami merali v zápasoch a nútili nás byť lepší a lepší. Posledné roky sa ukazuje, že v globále najlepší prípravkári sú na východe, a to je aj Vaša zásluha. Osobitne gratulujem Sabinovu k bronzovým medailám. Po tak nevydarenom piatku, aký predviedli, je to vlastne malý zázrak. Ale tak to malo byť. Zvládli to a právom sú bronzoví. Ešte raz obrovská gratulácia.

Teraz si všetci poďme vydýchnuť a oddýchnuť. A potom späť do práce, florbal nás všetkých potrebuje. A my potrebujeme florbal.

LM